Predmet záujmu skupiny menovaných tvorcov predstavenia je nesporne kuriózny. Život spisovateľa, prekladateľa a katolíckeho kňaza Jána Hollého (1785 – 1849), ktorého meno sa spája predovšetkým s projektom „slepej uličky“ slovenského jazyka, tzv. bernolákovčiny, je plný tragikomických okamihov, pútavých paradoxov, takých príznačných pre intelektuála tvoriaceho v pomeroch slovenského kultúrneho života.
Dlhodobý, intenzívny a produktívny záujem režiséra (autora) Rasťa Balleka o osobnosti z dejín slovenskej histórie (Tiso, Vajanský, Dohnány, atď.) sa v tomto prípade prepája s celkom iným divadelným princípom. Je ním interpret Robert Roth ako kľúč k životu Jána Hollého, k jeho jazyku, spôsobu myslenia a osudu, ktorý je vo svojej tragikomickej vecnosti v jasnom rozpore so šírkou jeho imaginácie, veľkosťou jeho vnútorného sveta. Akoby sa tento strohý a trpezlivý askéta vo svojom najsúkromnejšom súkromí – tvoriac prvý slovanský epos o Svätoplukovi – stával tancujúcim slovanským žrecom, ktorý vyznáva kult prírody, rodu, násilia. Aká bližšia analógia sa nám teda v súčasnosti ponúka, než v dobrom využiť rozhnevaného mladého rebela Roberta Rotha, ktorý klasikove slová vysloví práve v dnešnej dobe? Vďaka tomu sa melódia zvláštneho jazyka stane podkladom pre celkom iné narábanie s jeho podstatou, teda hudobnosťou, rytmom... Tam kdesi sa prepájajú poeticky vecné citáty z denníkových záznamov a korešpondencie Jána Hollého s realitou dneška. Ambícia tohto projektu nesmeruje k didaktickému predstaveniu života a diela Jána Hollého, skôr k forme prístupnejšej generácii, ktorá na objavovanie identity sveta okolo seba, i seba v ňom, používa už celkom iné prostriedky než len skúmanie a memorovanie historických faktov.

Dĺžka predstavenia: 1 hodina 15 minút bez prestávky

Réžia: Rastislav Ballek

Dramaturgia: Peter Pavlac

Scéna a kostýmy: Jozef Ciller

Hudba: Martin Ožvold

www.snd.sk